reklama

Prezident nevymenoval Čentéša, čo to znamená pre Slovensko?

V odbornej aj laickej verejnosti opäť nabrala kauza vymenovania generálneho prokurátora na obrátkach. Horúcu krv stále prihrieva aj politický podtext celého procesu. Tento priestor rád prenechám politickým komentátorom a radšej sa pozriem na súčasný právny stav a prípadný ústavný dopad na našu krajinu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (21)

Pamätám sa, ako nás na strednej škole učili o trojdelení štátnej moci podľa Locka. V intenciách parlamentnej demokracie nám bola vysvetľovaná funkcia našej hlavy štátu ako reprezentatívna a bez väčšieho vplyvu na dianie v krajine. A po pravde, zvolávanie ustanovujúcej schôdze NR SR, suspendačné veto voči návrhom zákonov, vypovedanie vojny a zastupovanie SR navonok nepredstavujú práve štandardnú výbavu „silného“ prezidenta. Ako teda mení uznesenie ústavného súdu (PL.ÚS 4/2012) a následné oznámenie o nevymenovaní doktora Čentéša právomoci prezidenta SR?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo hovorí Ústava SR o ne/povinnosti vymenovať generálneho prokurátora?

Ústava garantuje prezidentovi povinnosti a práva. K ich identifikácií a odlíšeniu sa používa niekoľko interpretačných prístupov. Kým logický, historický a systematický výklad ponúkajú pomerne široký priestor pre výklad, jednoznačnejšie sa dá orientovať vo výklade gramatickom. Slovesá „musí“ a „môže“ dokážu narysovať presnú hranicu medzi právami (oprávneniami) a povinnosťami. Zatiaľ čo naša ústava pojem „môže“ používa často (viac ako stokrát), tak sloveso „musí“ len pätnásťkrát a aj to väčšinou v spojitosti so zadržaním osoby a ľudskými právami. Pri prezidentovi sa toto slovo nevyskytuje. Namiesto toho sa vo väčšine prípadov nachádza opisná formulácia čo prezident koná, napr.: prezident zvoláva ustanovujúcu schôdzu NR SR. Otázka teraz stojí: znamená to jeho povinnosť? Pravdepodobne nie. Pretože v prípade, že túto schôdzu nezvolá, tak sa bude aplikovať čl. 82 ods. 2 (o NR SR) podľa ktorého sa v hore uvedenom prípade NR SR zíde tridsiaty deň od vyhlásenia výsledkov volieb. Tu vidíme, že formulácia čl. 102 písm. d : „Prezident zvoláva ustanovujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky” nie je formulovaná ako príkaz. Práve naopak, je formulovaná ako oprávnenie, ktoré je v prípade nečinnosti prezidenta nahradené alternatívou. Na druhej strane je príklad vyhlásenia referenda, kde podobnou formuláciou (prezident vyhlasuje referendum...) je zakotvená povinnosť prezidenta vyhlásiť referendum, ak bude splnená jedna z ústavou definovaných podmienok.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A v tomto bode tkvie zárodok nejasnosti zapríčinený ústavotvorcom. Na jednej strane čl. 102 písm. c : „Prezident zvoláva ustanovujúcu schôdzu NR SR” je chápaný ako oprávnenie a na strane druhej je čl. 95 ods. 1 : „Referendum vyhlasuje prezident SR.....“ chápaný ako povinnosť. Z toho dôvodu je text ústavy nanajvýš mätúci. Navyše nespomína žiadne podmienky alebo kritériá, ktoré by mal prezident pri jednotlivých kandidátoch skúmať.

A teraz trochu s procesného súdka. Vymenovanie generálneho prokurátora je podmienené návrhom NR SR (voľba). Avšak návrh nie je to isté ako petćia občanov alebo uznesenie NR SR (hlasovanie) v prípade referenda. Hlavným rozdielom je procesný postup pri jednotlivých procesných inštitútoch. Podľa gramatického výkladu usudzujem, že návrh môže byť odmietnutý. Otázka znie: z akých dôvodov?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo hovorí Ústavný súd o dôvodoch nevymenovania generálneho prokurátora?

V súčasnosti mnoho ľudí a kritikov Ústavného súdu SR kritizuje nedávne rozhodnutie, v ktorom bola predpokladaná množina kritérií pre úvahu prezidenta rozšírená zo zákonných dôvodov na “de facto” voľné uváženie. Odhliadnuc od sťažnosti kandidáta Čentéša, žaloby na osobu prezidenta, alebo na konanie v Štrasburgu, skúsme prebádať príčiny, pre ktoré sa tak Ústavný súd rozhodol.

Teleologická interpretácia

Naozaj chcel ústavodarca ovenčiť prezidenta SR úlohou štatistu? To znamená, aby jeho úlohou bolo poslať niekoho z kancelárie na matričný úrad aby zistil, či kandidát už sfúkol na oslave svojich narodenín tortu so štyridsiatimi sviečkami. Alebo sa dotazovať na splnenie päť ročnej justičnej praxe? Myslím si, že to celkom dobre zvláda už 150 poslancov spolu s armádou asistentov v NR SR. Načo potom ďalší podpis a komplikácie??? Jediné vysvetlenie, ktoré dáva zmysel je, že ústavotvorca počítal s aktívnou účasťou prezidenta pri výbere kandidáta na generálneho prokurátora, aby tým zvýšil jeho legitimitu a podporil ochranný systém „checks and balances“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Historická interpretácia

Mnoho ústavných rozhodnutí sa deje v medziach historického vývoja. Práve v tomto bode vidím zmysel rozhodnutia. Ústavné postavenie prezidenta v roku 1992 bolo totiž iné. Bol volený poslancami NR SR. Teda jeho legitimita spočívala v rukách 150 ľudí. Je preto pochopiteľné, že bez väčšej legitimity od národa, nemal veľké právomoci. No v roku 1999 bola ústavným zákonom č.9/1999 Z.z. zavedená priama voľba Prezidenta SR a taktiež aj možnosť ľudového hlasovania o jeho odvolaní. Po tejto zmene získali nasledujúci prezidenti omnoho väčšiu legitimitu. Tak napríklad súčasný prezident získal vo voľbách v roku 2009 v druhom kole 1 234 787 hlasov. Napríklad súčasná vládnuca strana získala v roku 2012 „len“ 1 134 280 hlasov. Z toho vyplýva, že pozícia prezidenta by sa vzhľadom k danému vývoju mala aproximovať a teda posilniť vo vzťahu ku vláde a NR SR. Veľmi zaujímavá môže byť analógia s našou bratskou Českou republikou, kde, síce o pár rokov neskôr ale predsa, smerujú k ústavnému posilňovaniu prezidenta.

Zo spomenutých argumentov mám pocit, že prezident si može dovoliť kandidáta na generálneho prokurátora nevymenovať. V čom môže byť pozitívum takéhoto stavu?

Zoberme si situáciu, že by na Slovensku vládla jedna strana s osemdesiatimi lojálnymi poslancami a tá by sa rozhodla odporučiť na post generálneho prokurátora človeka, ktorý síce nie je trestne stíhaný, ale má problém s preukázaním pôvodu majetku, povráva sa, že stojí vo viacerých korupčných aférach a podobne. Ktorá inštancia by tejto jednej strane mohla zabrániť? Ak by mal len 39 rokov, tak možno prezident z roku 2011. V opačnom prípade nikto. Z toho dôvodu vidím zmysel v tom, aby sme mali „silnejšieho" prezidenta, ktorý bude mať väčšie kontrolné právomoci a bude tak môcť strážiť ústavnosť na Slovensku. Koniec koncov k tomu smeruje aj náš ústavný vývoj.

Z vyššie uvedeného je možné vyvodiť záver, že posilnenie kompetencií prezidenta môže byť v súlade s momentálnym ústavným trendom, právnym štátom a hlavne v záujme občanov. Je však smutné, že daný posun prichádza spôsobom, ktorý zapríčiňuje značné prieťahy, opiera sa o vágne argumenty a až nápadne pripomína snahu o obídenie systému, pokrivenie demokracie a koncentráciu moci.

Marián Porvažník

Marián Porvažník

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Momentálne praxujem na Medzinárodnom Tribunáli pre bývalú Juhosláviu v Haagu. Počas štúdia práva a ekonómie som sa venoval vzdelávaniu mládeže a budovaniu občianskej spoločnosti Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu